O nás

Včely, ktoré všetko zmenili. Na záhradke vo Višňovom sme začali včeláriť, pestovať ovocie, zeleninu a kvety. ČÍm viac času sme trávili vonku, tým jasnejšie sme cítili, ako veľmi nás napĺňa život v prírode a ako veľmi nám chýba pokoj, ktorý v meste človek len ťažko nájde.

Sen o drieňovom sade. Náš syn Majo so svojím kamarátom z detstva Tiborom snívali o vlastnom drieňovom sade a hospdárení v súlade s prírodou. Ich sen sa spojil s naším — a spoločne sme začali hľadať miesto, kde by mohol vyrásť.

Prvé stretnutie s Muchovým lazom. V roku 2016 nás inzerát z okresu Detva priviedol hlboko do doliny, cez lúky a lesy, až na Muchov laz. Na konci lúky stál starý dom, v ktorom štyridsať rokov nikto nebýval — poškodená strecha, špina, stopy času. My sme tam však videli aj niečo iné: nádhernú prírodu, pokoj a miesto s obrovským potenciálom.

Strata, ktorá nás zasiahla. Na jar roku 2017, tesne pred nasťahovaním sa Maja a Tibora, do našich plánov tragicky vstúpila Tiborova smrť, ktorý zahynul pri turistike. Bola to obrovská rana, najmä pre Maja, ktorý zrazu zostal sám s plánmi, čo si vytvorili spoločne. Napriek bolesti však našiel silu pokračovať ďalej.

Alenka a nový začiatok. O rok neskôr, vstúpila do Majovho života a aj na Muchov laz, Alenka — kamarátka z čias vysokej školy, ktorú tiež priťahovala príroda a zvieratá. Stala sa Majovou oporou aj životnou partnerkou. Dnes sú manželia a spoločne pokračujú v budovaní života na laze.

Keď sa sen stal domovom. V roku 2022 sme ukončili pracovný život a predali byt v Žiline. Keď sme sa prvý raz ráno zobudili na laze s vedomím, že v Žiline už domov nemáme — že náš domov je tu — vedeli sme, že sme sa rozhodli správne.

Život dnes. Venujeme sa hospodáreniu, ovocným stromom, včelám a zvieratám, spracúvame vlastnú úrodu a vyrábame dobroty z toho, čo nám príroda ponúka. Nie je to rozprávka — no naučili sme sa tešiť z maličkostí: z vône sena, z rozkvitnutých stromov, z návratu včiel do úľa aj z času stráveného s rodinou.